Hawaiian	Japanese
aloha	こんにちは／さようなら／愛
aloha kakahiaka	おはよう
aloha ʻauinalā	こんにちは（昼）
aloha ahiahi	こんばんは
pehea ʻoe?	お元気ですか？
maikaʻi (au)	元気です／良い
mahalo	ありがとう
mahalo nui loa	どうもありがとう
ʻae	はい
ʻaʻole	いいえ
e kala mai	すみません／ごめんなさい
ʻoluʻolu	どうぞ／心地よい
a hui hou	また会いましょう
ʻo wai kou inoa?	お名前は？
ʻo ... koʻu inoa	私の名前は…です
au / wau	私
ʻoe	あなた
ʻo ia	彼／彼女
kāua	私たち二人（あなたと私）
mākou	私たち（相手を含まない）
ʻoukou	あなたたち
lākou	彼ら
kanaka	人
kānaka	人々
kāne	男／夫
wahine	女／妻
keiki	子供
makuahine	母
makua kāne	父
kupuna	祖父母／年長者
ʻohana	家族
hoaaloha	友達
wai	水（真水）
kai	海
moana	大海
ʻāina	土地
lani	空／天
lā	太陽／日
mahina	月
hōkū	星
makani	風
ua	雨
pō	夜
pua	花
pōhaku	石
kumu	先生／源／木
ʻai	食べる／食べ物
iʻa	魚
puaʻa	豚
kalo	タロイモ
poi	ポイ（タロの主食）
niu	ヤシの実
meaʻai	食べ物
inu	飲む
ʻekahi	一
ʻelua	二
ʻekolu	三
ʻehā	四
ʻelima	五
ʻeono	六
ʻehiku	七
ʻewalu	八
ʻeiwa	九
ʻumi	十
hele	行く
hele mai	来る
moe	寝る
ʻike	見る／知る
lohe	聞く
ʻōlelo	話す／言語
heluhelu	読む
kākau	書く
hana	する／作る／仕事
makemake	ほしい／好き
noho	座る／住む
kū	立つ
aʻo	学ぶ／教える
maikaʻi	良い
ʻino	悪い
nui	大きい
liʻiliʻi	小さい
wela	暑い／熱い
anuanu	寒い
nani	美しい
wikiwiki	速い
lōʻihi	長い／高い
aha?	何？
ʻo wai?	誰？
hea?	どこ？／どれ？
ʻehia?	いくつ？
pehea?	どうやって？
no ke aha?	なぜ？
a	～と
me	～と一緒に
akā	しかし
mauka	山の方へ
makai	海の方へ
pono	正しさ／調和
mana	霊力
kapu	神聖な／禁忌
